Značka: princip teritoriality

Publikované

Prihlasovanie ochranných známok do zahraničia

Existujú dve možnosti, a to pomocou národných zápisných úradov alebo podľa medzinárodných zmlúv.

 

Medzinárodná ochranná známka

Ochrannú známku zapísanú v SR je možné prihlásiť aj ako medzinárodnú ochrannú známku do ďalších štátov na základe Madridskej dohody o medzinárodnom zápise ochranných známok a na základe Protokolu k tejto dohode, a to na základe jedinej prihlášky, podanej na Medzinárodnom úrade Svetovej organizácie duševného vlastníctva v Ženeve prostredníctvom príslušného zápisného úradu v krajine prihlasovateľa.

Pokiaľ prihlasovateľ uplatňuje ochranu iba v štátoch, ktoré sú členmi výlučne Protokolu a nie sú súčasne členmi Madridskej dohody (napr. Veľká Británia), môže byť medzinárodný zápis urobený len na základe podania prihlášky v SR bez toho, aby musel byť uskutočnený zápis do registra ochranných známok v SR. Taký medzinárodný zápis je však závislý na následnom uskutočnení zápisu predmetnej ochrannej známky v SR. Ak bude v medzinárodnej prihláške uvedený aspoň jeden štát, ktorý je zmluvným štátom Madridskej dohody, musí sa medzinárodný zápis opierať o zápis tejto ochrannej známky v SR.

Doba ochrany medzinárodnej známky je 10 rokov; môže sa obnovovať vždy na ďalších 10 rokov.

Medzinárodná ochranná známka sa zapisuje do registra, vedeného Medzinárodným úradom. Zápis známky oznamuje tento úrad všetkým zmluvným štátom Madridskej dohody, do ktorých je medzinárodná známka prihlasovaná. Medzinárodný zápis ochrannej známky je po dobu 5 rokov závislý na existencii zápisu tejto ochrannej známky v Slovenskej republike.

 

Platnosť ochrannej známky v zahraničí

Pokiaľ chce majiteľ ochrannej známky získať pre svoju známku ochranu v štáte, ktorý nie je zmluvným štátom Madridskej dohody, musí žiadať o jej registráciu tzv. národnou cestou, teda priamo na úrade priemyselného vlastníctva tohto štátu prostredníctvom tamojšieho oprávneného zástupcu a podľa vlastných známkovo právnych predpisov tohto štátu. Týmto spôsobom možno prihlasovať ochranné známky i do jednotlivých štátov, ktoré sú členmi Madridskej dohody alebo Protokolu k tejto dohode.

 

Prihlasovanie ochrannej známky v zahraničí cestou národných zápisných úradov

Prihlasovateľ podáva prihlášku samostatne v každom štáte prostredníctvom miestneho zástupcu. Právne služby v zahraničí zabezpečuje oprávnený Trade Mark Attorney, t.j. registrovaný známkový zástupca alebo autorizovaný právny zástupca.

Registračné konanie robí každý národný zápisný úrad samostatne a zápis ochrannej známky potom platí samostatne v každom jednotlivom štáte.

 

Medzinárodné zmluvy v oblasti ochranných známok :

Madridská zmluva o medzinárodnom zápise továrenských alebo obchodných známok
Protokol k Madridskej zmluve o medzinárodnom zápis továrenských alebo obchodných známok
Madridská dohoda o potláčaní falošných alebo klamlivých údajov o pôvode tovaru
Nicejská dohoda o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre účely zápisu ochranných známok
Zmluva o známkovom práve

 

Medzinárodné zmluvy univerzálne:

Dohoda o obchodných aspektoch práv k duševnému vlastníctvu
Parížska dohoda na ochranu priemyselného vlastníctva

Doba ochrany medzinárodného zápisu je 20 rokov, poplatky za obnovu sa platia každých 10 rokov. Počas doby 5 rokov je medzinárodný zápis závislý od platnosti národného zápisu v krajine pôvodu prihlasovateľa.

Pri prihlasovaní ochranných známok do zahraničia je možné na základe Parížskej dohody na ochranu priemyselného vlastníctva využiť tzv. unijnú prioritu. Na základe dátumu podania v v niektorom z členských štátov môže prihlasovateľ v lehote 6 mesiacov uplatniť práva prednosti na právnu ochranu v inom členskom štáte EU.

Publikované

História ochranných známok

Tradícia používania označení slúžiacich na určovanie pôvodu výrobkov a služieb začala už v období staroveku, kedy sa určité označenia používali v spojitosti s keramickými, tehliarskymi a koženými výrobkami.

Označenia boli tvorené písmenami, značkami, iniciálkami výrobcu, grafickými a obrazovými symbolmi, ktoré boli vytvárané na povrchu výrobkov alebo sa k nim pripevňovali. Tento zvyk sa ďalej rozširoval v staroveku a najmä v novoveku, kedy začalo prichádzať k výmenám výrobkov a k hromadnej výrobe. Zásadný rozvoj, najmä čo sa týka právnej ochrany označení však nastal až v druhej polovici 20. storočia. Najpokrokovejšími krajinami v tejto oblasti boli USA, Nemecko, Anglicko, Francúzsko a Rakúsko. V našich krajinách bola novodobá úprava ochrany práv na označenia založená rakúskym cisárskym patentom č. 230 z roku 1859, v roku 1890 bol na území vtedajšieho Rakúsko – Uhorska zriadený ústredný známkový register. Po vzniku Československej republiky v roku 1918 prišlo k prevzatiu skôr platných Rakúsko – uhorských právnych úprav ( zákony č. 469 a 471 z roku 1919 a zákon č. 261 z roku 1921). Táto právna úprava trvala na území Československa až do roku 1952, kedy bol vydaný zákon č. 8 o ochranných známkach a nahradený bol v roku 1988 zákonom č. 174. Nový zákon bol prijatý v Slovenskej republike v roku 1997 (zákon č. 55/1997 Z. z.) a v súčasnosti platný zákon o ochranných známkach je z roku 2001 (zákon č. 577/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 14/2003 s účinnosťou od 1.2.2004.

Európske spoločenstvo začalo s približovaním predpisov členských štátov týkajúcich sa ochranných známok už roku 1988, a to prijatím harmonizačnej smernice, cieľom ktorej bolo odstrániť existujúce rozdiely medzi národnými predpismi jednotlivých členských štátov a tým prispieť k voľnému pohybu tovaru a k slobode poskytovania služieb. Smernica obsahuje výpočet označení, ktoré môžu tvoriť ochrannú známku, a či sú schopné odlíšiť výrobky alebo služby jedného podnikateľského subjektu od výrobkov či služieb iných subjektov. Prioritou je úroveň ochrany, vyplývajúca zo zápisu ochrannej známky v rôznych členských štátoch, ktorá je dnes v celej Európskej únii rovnaká.

Vyššie uvedené zásady plne prevzal zákon o ochranných známkach z roku 1997, ktorý tiež odstránil všetky prekážky pri narábaní s ochrannými známkami, ktoré boli dosiaľ poznamenané administratívnymi zásahmi štátu do postavenia jednotlivých hospodárskych subjektov. Prišlo k posilneniu postavenia vlastníka ochrannej známky, ale aj k zosilneniu zodpovednosti ďalších podnikateľských subjektov pri označovaní výrobkov a služieb. Zavedením námietkového konania pred zápisom ochrannej známky do verejnoprávneho registra prišlo k výraznému posilneniu princípu ochrany práv tretích osôb. Prijatím zákona bola už v polovici deväťdesiatych rokov v zásade zavŕšená prvá etapa prestavby systému ochrany priemyselného vlastníctva v Slovenskej republike.