Informačný portál o ochranných známkách
Fyzická, právnická alebo podnikajúca fyzická osoba sa dopustí priestupku tým, že neoprávnene používa ochrannú známku.
Za priestupok možno uložiť pokutu do 250 000 Kč alebo zákaz činnosti, a ak sa ho dopustí právnická alebo podnikajúca fyzická osoba, možno uložiť aj zverejnenie rozhodnutia o priestupku.
Priestupok prerokúva obecný úrad obce s rozšírenou pôsobnosťou a nemožno ho prejednať príkazom na mieste.
ÚRAD PRIEMYSELNEHO VLASTNÍCTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť priemyselného vlastníctva. Túto úlohu plní na základe zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.
Vykonáva štátnu správu v oblasti ochrany vynálezov, úžitkových vzorov, topografií polovodičových výrobkov, dizajnov, ochranných známok, označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení.
EUIPO (European Union Intellectual Property Office)
WIPO (World Intellectual Property Organization)
Európský patentový úrad (EPO)
Zoznam zahraničných patentových úradov a informačných centier
Belgicko – MINISTRY OF ECONOMIC AFFAIRS
Česko – ÚŘAD PRŮMYSLOVÉHO VLASTNICTVÍ ČR
Dánsko – PATENT- OG VAREMAERKESTYRELSEN
Estónsko – PATENDIAMET
Fínsko – PATENTTI- JA REKISTERIHALLITUS
Francúzsko – INSTITUT NATIONAL DE LA PROPRIETE INDUSTRIELLE (INPI)
Chorvátsko – DRŽAVNI ZAVOD ZA INTELEKTUALNO VLASTNISTVO
Írsko – OIFIG NA PAITINÍ
Taliansko – UFFICIO ITALIANO BREVETTI E MARCHI
Litva – LIETUVOS RESPUBLIKOS VALSTYBINIS PATENTŘ BIURAS
Lucembursko – MINISTÉRE DE L`ÉCONOMIE
Maďarsko – MAGYAR SZABADALMI HIVATAL
Monako – DIRECTION DE L`EXPANSION ÉCONOMIQUE
Nemecko – DEUTSCHES PATENT- UND MARKENAMT
Holandsko – BUREAU VOOR DE INDUSTRIËLE EIGENDOM
Poľsko – URZAD PATENTOWY RZECZYPOSPOLITEJ POLSKIEJ
Portugalsko – INSTITUTO NACIONAL DA PROPREDADE INDUSTRIAL (INPI)
Rakúsko – ÖSTERREICHISCHEN PATENTAMT
Rumunsko – OFICUL DE STAT PENTRU INVENTII SI MARCI (OSIM)
Rusko – ROSSIJSKOJE AGENTSTVO PO PATENTAM I TOVARNYM ZNAMKAM (ROSPATENT)
Grécko – GREEK INDUSTRIAL PROPERTY ORGANIZATION
Slovensko – ÚRAD PRIEMYSELNEHO VLASTNÍCTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Slovinsko – URAD REPUBLIKE SLOVENIJE ZA INTELECTUALNO LASTNINO (SIPO)
Španielsko – MINISTERIO DE INDUSTRIA Y ENERGIA, OFICINA ESPAŇOLA DE PATENTES Y MARCAS
Švédsko – PATENT- OCH RESTERINGSVERKET (PRV)
Švajčiarsko – EIDGENÖSSISCHES INSTITUT FÜR GEISTIGES EIGENTUM
Veľká Británia – THE PATENT OFFICE
Austrália – IP AUSTRALIA
USA – US PATENT AND TRADEMARK OFFICE
Brazília – INSTITUTO NATIONAL DA PROPRIEDADE INDUSTRIAL (INPI)
Peru – INSTITUTO NACIONAL DE DEFENSA DE LA COMPETENCIA Y PROTECCIOÓN DE LA PROPIEDAD INTELECTUAL (INDECOPI)
Nový Zéland – MINISTRY OF COMMERCE
Singapur – INTELECTUAL PROPERTY OFFICE OF SINGAPORU (IPOS)
Malajzia – MINISTRY OF DOMESTIC TRADE AND CONSUMER AFFRAIRS, INTELLECTUAL PROPERTY DIVISION
Mexiko – INSTITUTO MEXICANO DE LA PROPIEDAD INDUSTRIAL
Japonsko – JAPANESE PATENT OFFICE (JPO)
Kanada – CANADIAN INTELLECTUAL PROPERTY OFFICE (CIPO)
Patentový zástupca kvalifikovaný v odbore ochranných známok je technicky i právne erudovaný odborník s najmenej päťročnou praxou v odbore priemyselného práva – ochranných známok, ktorý zložil odbornú skúšku pred Úradom priemyselného vlastníctva a zložil tiež zákonný sľub do rúk predsedu Komory, čím sa zaviazal na svoju občiansku česť a svedomie zachovávať Ústavu SR a zákony, svedomito plniť svoje povinnosti, najmä voči klientom a zachovávať mlčanlivosť.
Je zapísaný v registri patentových zástupcov, ktorý vedie Komora a má od Komory vydané osvedčenie pre výkon činnosti. Patentový zástupca poskytuje odbornú pomoc vo veciach priemyselného (duševného) vlastníctva fyzickým i právnickým osobám. Posudzuje a radí, ktorý druh ochrany je pre technické riešenie najúčinnejší a podľa predpisov i právnych zvyklostí koncipuje nároky na ochranu a spracováva požadované podklady.
Patentoví zástupcovia sú oprávnení zastupovať tiež pred súdmi vo veciach priemyselného vlastníctva, t.j. tiež vo veciach ochranných známok a označení pôvodu. Toto oprávnenie získali na základe zákona o patentových zástupcoch č. 237/1991 Zb. z. v znení neskorších predpisov (Zákon č. 344/2004Zb. z. o patentových zástupcoch). Majiteľ priemyselných práv má teda možnosť voľby zástupcu podľa povahy spornej veci. Ak má podstata sporu charakter ekonomický, technický, fyzikálny, elektronický, chemický, biotechnologický a pod. bude pre neho výhodné zvoliť si zástupcu s technickou erudíciou.
Daněk & Partners, advokátska a patentová kancelária
Vynález s.r.o.
Priemerná doba konania (za predpokladu, že sa neobjavia žiadne významnejšie komplikácie s konfliktnou známkou alebo iným právom priemyselného vlastníctva), od podania prihlášky ochrannej známky do jej zápisu do registra vedeného Úradom priemyselného vlastníctva SR trvá minimálne 11 – 15 mesiacov, táto doba sa však postupne skracuje.
Značku ® (R v krúžku) je možné používať iba od dátumu zápisu ochrannej známky do registra a počas doby platnosti tohto zápisu
Vlastník ochrannej známky sa môže domáhať na súde, aby sa rušiteľ zdržal protiprávneho konania a odstránil ochrannú známku z jeho výrobkov. Ďalej je možné požadovať primerané zadosťučinenie, a to i v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohacovania. Okrem toho má vlastník ochrannej známy právo od súdu požadovať, aby súd nariadil porušovateľovi ochranných známok, aby stiahol z trhu a zničil všetky výrobky, výrobou ktorých alebo ich uvedením na trh alebo skladovaním ktorých by prišlo k porušeniu alebo ohrozeniu jeho práv.
Výsledky rešerší určujú či už v súčasnej dobe niekto používa zhodné alebo podobné označenie, ktoré mieni prihlasovateľ v budúcnosti ochrániť alebo používať v obchodnom styku. Kvalitnou rešeršou a následným posudkom je tak možné zabrániť prípadným budúcim kolíziám práv s podobnou už zapísanou ochrannou známkou. Výsledky rešerší určujú či už v súčasnej dobe niekto používa zhodné alebo podobné označenie, ktoré mieni prihlasovateľ v budúcnosti ochrániť alebo používať v obchodnom styku. Kvalitnou rešeršou a následným posudkom je tak možné zabrániť prípadným budúcim kolíziám práv s podobnou už zapísanou ochrannou známkou.
Od 1.2.2004, kedy nadobudol účinnosť nový zákon o ochranných známkach už nie je nutné aby prihlasovateľ, prípadne majiteľ ochrannej známky mal pre výrobky a/alebo služby oprávnenie podnikať, napr. vlastniť živnostenský list). Akékoľvek oprávnenie už nie je potrebné.
Čo obsahuje databáza národných OZ a ako často sa aktualizuje?
Databáza obsahuje iba ochranné známky a prihlášky ochranných známok, ktoré boli prihlásené a zapísané na Úrade priemyselného vlastníctva. Údaje obsiahnuté v tejto databáze môžu byť voľne používané. Databáza sa aktualizuje každý deň. Bibliografické údaje prihlášok, vrátane zoznamu výrobkov a služieb sa do databázy doplňujú už v deň podania. V prípade obrazových známok sú ich vyobrazenia k dispozícii v priebehu 1 dňa.
Ochranná známka má teritoriálne účinky na tom území, kde bola registrovaná. Aby bolo možné rozšíriť ochranu do zahraničia, je potrebné podať buď medzinárodnú prihlášku ochrannej známky, prihlášku ochrannej známky Európskej únie s platnosťou pre všetky štáty EÚ, prípadne podať prihlášku národnej ochrannej známky v štáte, v ktorom sa požaduje ochrana príslušného označenia.
Ochrannú známku môže vlastniť akákoľvek fyzická alebo právnická osoba (teda ktokoľvek). Pokiaľ prihlasovateľ nemá trvalý pobyt alebo sídlo v Slovenskej republike, musí podať prihlášku ochrannej známky iba prostredníctvom právneho zástupcu.
Nekalá súťaž je podľa obecnej podstaty zákona také konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiacim alebo spotrebiteľom. Zvláštne typy nekalej súťaže sú napr. nasledujúce druhy konania:
Klamlivé označovanie tovarov a služieb, vyvolávanie nebezpečenstva zámeny, klamlivá reklama, parazitovanie na povesti, podplácanie, zľahčovanie, porušovanie obchodného tajomstva, ohrozovanie zdravia a životného prostredia.
Pre naplnenie podstaty nekalosúťažného konania je potrebné splniť nasledovné dve podmienky:
Konanie musí byť v rozpore s dobrými mravmi súťaže a musí byť spôsobilé spôsobiť ujmu iným súťažiacim alebo spotrebiteľom.
Klamlivé označovanie tovarov a služieb
je také označenie, ktoré je spôsobilé vyvolať v hospodárskom styku mylnú domnienku, že takto označené tovary alebo služby pochádzajú z určitého štátu, určitej oblasti alebo miesta alebo od určitého výrobcu, alebo vykazujú zvláštne charakteristické znaky alebo zvláštnu akosť. Klamlivé je aj označenie tovarov alebo služieb, ku ktorému je pripojený dodatok slúžiaci na odlíšenie od pravého pôvodu (napr. typ, druh a pod.), pokiaľ je označenie napriek tomu spôsobilé vyvolať mylnú domnienku o pôvode alebo povahe tovaru. Klamlivým označením naproti tomu nie je uvedenie názvu, ktorý sa v hospodárskom styku už všeobecne vžil ako údaj slúžiaci na označovanie druhu alebo akosti tovaru (ide o tzv. zdruhovenie označenia), iba že by bol k nemu pripojený dodatok spôsobený spotrebiteľa o pôvode tovaru, napr. „pôvodný“ alebo „pravý“. Touto úpravou zostávajú nedotknuté práva na označenia stanovené zvláštnymi zákonmi, napr. zákonom o ochranných známkach.
Ako nekalú súťaž zahrňujúcu vyvolávanie nebezpečenstva zámeny postihuje zákon tri typy konania:
Ak k jednotlivým označeniam prislúchajú zvláštne práva (priemyselné, autorské), tvorí ich porušenia zvláštnu skutkovú podstatu, ktorú nemožno zamieňať s konaním nekalej súťaže. Aby sme mohli hovoriť o zameniteľnosti z hľadiska nekalej súťaže, je potrebné aby názov, značka, výrobok či obal, o zameniteľnosť ktorých sa jedná, bol individualizovateľný, tzn. aby mal príslušnú známu rozlišovaciu spôsobilosť.
Právne prostriedky v oblasti práva na ochranu proti nekalej súťaži sú súkromnoprávne (na rozdiel od verejnoprávnych).
Je to najmä:
Ochrana mena domény doména.xx ochrannou známkou
Špeciálna právna úprava oblasti doménových mien úplne chýba, judikátov z tejto oblasti aplikujúcich vybrané ustanovenia rôznych zákonov je zatiaľ nedostatok. Jednou z najproblematickejších oblastí je problém stretu doménového mena s inými právnymi inštitútmi, ako je meno obchodnej firmy alebo ochrannej známky, najmä potom v potencionálnej hospodárskej súťaži.
Doménové meno je fantazijné, slovné, resp. znakové označenie, reprezentujúce určitú www adresu v sieti Internet, pričom neexistuje predchádzajúca väzba alebo iná funkcia, ktorá by spájala nepriradené meno domény a konkrétnu www adresu; môžeme dokonca povedať, že môžu existovať www adresy neoznačené doménovým menom a naopak doménové mená, ktoré nevedú na www adresu. Doménové meno vzniká ako výsledok tvorivej činnosti konkrétnej osoby, ktorá toto meno definuje a označí ním určitú www adresu.
Mená domén je treba chrániť najmä proti špekulatívnym praktikám parazitických registrátorov doménových mien.
Ako už bolo povedané, doménové meno nie je chránené žiadnym špeciálnym právnym inštitútom. Je proste obecne predmetom práva obchodného zákonníka ako aj iná majetková hodnota.
Tiež meno Vašej registrovanej domény prislúcha iba Vašej internetovej stránke a bráni používať rovnakú adresu komukoľvek inému iba na webových stránkach. Existuje však mnoho ďalších variant doménových mien: „ktokoľvek.com“ „ktokoľvek.biz“ , ktoré majú medzinárodný status, kedy nikto ďalší nemôže vlastniť túto Vašu „adresu.com“, avšak táto adresa môže byť ďalej použitá ďalšími subjektami ako napríklad národnú „ktokoľvek.xx“, „ktokoľvek.sk“ alebo „ktokoľvek.??“ Pre akýkoľvek „xx.štát“..
Právnu ochranu s národnými i medzinárodnými účinkami je možné zabezpečiť iba registráciou doménového mena ako ochrannej známky v požadovanom regióne. Bez tejto registrácie existuje v súčasnej dobe len málo možností ako znemožniť používanie dobrého mena Vašej spoločnosti na internete inými subjektami alebo chrániť svoje meno domény.
Zemepisné označenie pôvodu výrobkov je označenie výrobku zemepisným údajom, a ktoré je výrazom súvislosti medzi výrobkom a prostredím, v ktorom výrobok vznikol a ktoré ovplyvnilo jeho akosť charakter unikátnymi vplyvmi, napr. zložením pôdy, klímou, prírodnými surovinami, výrobnou tradíciou a pod. Nie je to púhy údaj o pôvode výrobku, ako je „Made in …“, ani druhové označenie odlíšené regionálnym názvom.
Zemepisný názov v ňom indikuje špecifické vlastnosti výrobku imanentne s názvom spätého. Označenie pôvodu neindikuje vzťah výrobku k podnikateľskému subjektu ako ochranná známka, ale ku všetkým podnikateľom, ktorí v uvedenej zemepisnej oblasti vyvíjajú podnikateľské aktivity vzťahujúce sa k výrobku. O tuzemskú ochranu sa žiada prihláškou na Úrade priemyselného vlastníctva. Medzinárodnými multilaterálnymi dohodami je upravené právo na zhabanie klamlivého tovaru. Žiadosť o medzinárodný zápis označenia pôvodu sa podáva Medzinárodnému úradu duševného vlastníctva.
Zapísané označenie môžu využívať len zapísaní užívatelia (jeden alebo viac), označenie sa nesmie používať ako označenie druhu výrobkov, označenie je chránené proti zneužitiu (nikto si ho nesmie prisvojovať, ani ho nesmie napodobňovať), na označenie pôvodu nemožno udeľovať licenciu, medzinárodný zápis označenia pôvodu prebieha na základe Lisabonskej dohody (platí pre cudzincov v SR a pre občanov SR v zahraničí).
Prechod a prevod práva na označenie sa zapisuje do registra Úradu priemyselného vlastníctva a môže k nemu dôjsť zlúčením alebo rozdelením organizácie, ktorá je zapísaná ako užívateľ označenia, alebo pri organizačných a iných zmenách.
Prihlášku zápisu označenia pôvodu môžu podávať fyzické i právnické osoby.
Doba ochrany je neobmedzená a funguje po dobu platnosti v krajine pôvodu. Krajinou pôvodu je krajina, názov ktorej alebo názov jej oblasti či miesta tvorí označenie pôvodu, ktoré poskytlo výrobku všeobecnú známosť.
Členstvo SR v Európskej únii sa nijako nedotklo práv k jednotlivým predmetom priemyselného vlastníctva, poskytovaných na základe slovenskej legislatívy alebo na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná (napríklad ochranné známky registrované podľa Madridskej dohody).
Prístupom SR do EU začli na jej území platiť tiež predpisy, ktorými bola zavedená ochrana priemyselného vlastníctva jednotne na celom území Európskej únie (ochranná známka Európskeho spoločenstva – nariadenie Rady ES č. 40/94), ktoré nahradilo Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (kodifikované znenie).
V súčasnosti sú platné nasledujúce normy:
Účinky už existujúcich ochranných známok a priemyselných vzorov Spoločenstva sa dňom prístupu SR do EU rozšírili na jej územie. Podrobnosti týkajúce sa rozšírenia ochranných účinkov sú presne stanovené v Prílohe II a IV Zmluvy o pristúpení Českej republiky, Estónska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Poľska, Slovenska a Slovinska k Európskej únii.
Ochranná známka Európskej únie (European Union trade mark – EU trade mark) sa udeľuje spoločným zápisným úradom. Po zápise platí vo všetkých štátoch Európskej únie.
Ochranná známka Európskej únie je založená na 3 princípoch:
Podacím miestom pre ochranné známky Európskej únie je Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (European Union Intellectual Property Office – EUIPO), sídliaci v španielskom Alicante. Všetky služby spojené s registráciou a právami k ochranným známkam Európskej únie zabezpečuje oprávnený European Trademark Attorney. Úrad začal prijímať prihlášky od 2.1.1996 a robí všetky úradné úkony spojené s registráciou ochranných známok Európskej únie, t.j. robí prieskum zápisnej spôsobilosti, zverejňuje prihlášky a robí námietkové konanie a zabezpečuje úkony spojené s platnosťou ochranných známok Európskej únie. Viac informácií nájdete na www.european-trademark.com.
Skoršie nariadenie Rady ES č.40/94 o ochrannej známke Spoločenstva upravuje komunitárnu ochrannú známku (CTM). Na základe jedinej prihlášky podanej na Úrade pre harmonizáciu vnútorného trhu (známky a vzory) (OHIM) v Alicante získa prihlasovateľ ochranu pre územie celej Spoločenstva. Systém je od začiatku veľmi úspešný, už v prvom roku (apríl 1996-máj 1997) bol počet podaných prihlášok trikrát väčší ako sa očakávalo.
V súčasnosti sú platné nasledujúce normy:
Tento systém funguje vedľa národných systémov ochranných známok jednotlivých členských štátov. Väčšina hmotnoprávnych ustanovení Nariadenia je zhodná s harmonizačnou smernicou, a teda s národným právom členských štátov, ktoré smernicu premietli do svojich zákonov.
Ochranná známka Európskej únie má jednotnú povahu. To znamená, že má rovnaké účinky v celej Európskej únii: môže byť zapísaná, prevedená, opustená, zrušená alebo byť prehlásená za neplatnú a jej používanie môže byť zakázané iba pre územie celej Európskej únie.
Jedinú výnimku z tejto zásady tvorí licencia, ktorá môže byť poskytnutá iba pre časť Európskej únie. Z jednotnej povahy tejto známky rovnako vyplýva, že povinnosť používať ochrannú známku (pri jej nedodržaní môže prísť až k zrušeniu známky) je splnená, ak sa ochranná známka používa aspoň na území jedného členského štátu Európskej únie.
Ochrannou známkou Európskej únie môžu byť všetky označenia schopné grafického stvárnenia, pokiaľ sú spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jedného podniku od tovarov alebo služieb iných podnikov. Napríklad: slová, fantazijné alebo patriace do bežného jazyka (s výnimkou druhových označení); mená a priezviská; podpisy; písmená, číslice; skratky; kombinácie písmen, číslic a značiek; logá; slogany; kresby, obrázky a obrazové znaky; portréty; súbory slov alebo grafických prvkov; etikety; trojrozmerné ochranné známky, napr. tvary výrobkov alebo ich obalov; farby a kombinácie farieb; zvukové známky, najmä hudobné frázy.
Prístup k ochrannej známke Európskej únie majú v zásade prihlasovatelia každého typu. Všetky fyzické, či právnické osoby, ktoré majú bydlisko alebo sídlo alebo skutočný priemyselný či obchodný podnik na území štátu, ktorý je členom EU alebo zmluvnou stranou Parížskej unijnej dohody alebo členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO), alebo sú príslušníkmi týchto štátov, môžu byť majiteľmi ochrannej známky Európskej únie.
Existujú dve možnosti, a to pomocou národných zápisných úradov alebo podľa medzinárodných zmlúv.
Medzinárodná ochranná známka
Ochrannú známku zapísanú v SR je možné prihlásiť aj ako medzinárodnú ochrannú známku do ďalších štátov na základe Madridskej dohody o medzinárodnom zápise ochranných známok a na základe Protokolu k tejto dohode, a to na základe jedinej prihlášky, podanej na Medzinárodnom úrade Svetovej organizácie duševného vlastníctva v Ženeve prostredníctvom príslušného zápisného úradu v krajine prihlasovateľa.
Pokiaľ prihlasovateľ uplatňuje ochranu iba v štátoch, ktoré sú členmi výlučne Protokolu a nie sú súčasne členmi Madridskej dohody (napr. Veľká Británia), môže byť medzinárodný zápis urobený len na základe podania prihlášky v SR bez toho, aby musel byť uskutočnený zápis do registra ochranných známok v SR. Taký medzinárodný zápis je však závislý na následnom uskutočnení zápisu predmetnej ochrannej známky v SR. Ak bude v medzinárodnej prihláške uvedený aspoň jeden štát, ktorý je zmluvným štátom Madridskej dohody, musí sa medzinárodný zápis opierať o zápis tejto ochrannej známky v SR.
Doba ochrany medzinárodnej známky je 10 rokov; môže sa obnovovať vždy na ďalších 10 rokov.
Medzinárodná ochranná známka sa zapisuje do registra, vedeného Medzinárodným úradom. Zápis známky oznamuje tento úrad všetkým zmluvným štátom Madridskej dohody, do ktorých je medzinárodná známka prihlasovaná. Medzinárodný zápis ochrannej známky je po dobu 5 rokov závislý na existencii zápisu tejto ochrannej známky v Slovenskej republike.
Platnosť ochrannej známky v zahraničí
Pokiaľ chce majiteľ ochrannej známky získať pre svoju známku ochranu v štáte, ktorý nie je zmluvným štátom Madridskej dohody, musí žiadať o jej registráciu tzv. národnou cestou, teda priamo na úrade priemyselného vlastníctva tohto štátu prostredníctvom tamojšieho oprávneného zástupcu a podľa vlastných známkovo právnych predpisov tohto štátu. Týmto spôsobom možno prihlasovať ochranné známky i do jednotlivých štátov, ktoré sú členmi Madridskej dohody alebo Protokolu k tejto dohode.
Prihlasovanie ochrannej známky v zahraničí cestou národných zápisných úradov
Prihlasovateľ podáva prihlášku samostatne v každom štáte prostredníctvom miestneho zástupcu. Právne služby v zahraničí zabezpečuje oprávnený Trade Mark Attorney, t.j. registrovaný známkový zástupca alebo autorizovaný právny zástupca.
Registračné konanie robí každý národný zápisný úrad samostatne a zápis ochrannej známky potom platí samostatne v každom jednotlivom štáte.
Medzinárodné zmluvy v oblasti ochranných známok :
Madridská zmluva o medzinárodnom zápise továrenských alebo obchodných známok
Protokol k Madridskej zmluve o medzinárodnom zápis továrenských alebo obchodných známok
Madridská dohoda o potláčaní falošných alebo klamlivých údajov o pôvode tovaru
Nicejská dohoda o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre účely zápisu ochranných známok
Zmluva o známkovom práve
Medzinárodné zmluvy univerzálne:
Dohoda o obchodných aspektoch práv k duševnému vlastníctvu
Parížska dohoda na ochranu priemyselného vlastníctva
Doba ochrany medzinárodného zápisu je 20 rokov, poplatky za obnovu sa platia každých 10 rokov. Počas doby 5 rokov je medzinárodný zápis závislý od platnosti národného zápisu v krajine pôvodu prihlasovateľa.
Pri prihlasovaní ochranných známok do zahraničia je možné na základe Parížskej dohody na ochranu priemyselného vlastníctva využiť tzv. unijnú prioritu. Na základe dátumu podania v v niektorom z členských štátov môže prihlasovateľ v lehote 6 mesiacov uplatniť práva prednosti na právnu ochranu v inom členskom štáte EU.